22. 1. 2014

Zanechajme tu dačo po sebe!

A to tak, že zvečníme svoje hudobné úsilie. Jeden čas sme si povedali, že už máme slušnú kôpku piesní, ktorá by mohla vystačiť aj na playlist debutového albumu. Mali sme šťastie na rýchly štart, pesničky sa sypali jedna za druhou ako v krajine kde sa piesok lial a sypal vodopád. Tak sme preskočili fázy nahrávania dema či EPčka a rovno sme vybrali dvanásť pesničiek na prvé cdčko. Rozhodli sme sa teda nedopustiť, aby naše pesničky ležali bez ladu a skladu v nehmotnej podobe kdesi v útrobách skúšobne. Zhodnotili sme našu situáciu a finančné možnosti: pre začínajúcu kapelu sa hodí undergroundové štúdio, ktoré upečie ich prvý, surový debut s neomaleným zvukom za lacný peniaz; v ktorom sa kapela ako taká vôbec naučí, ako to v takom štúdiu chodí. Oslovili sme teda nášho technického patróna a duchovného sponzora Ondreja Vydareného, ktorý vedie domáce štúdio Amplify. Prv než sme pristúpili k nahrávaniu albumu sme z núdze urobili experiment: niektoré pesničky sme nahrali v akustickej verzii a na počudovanie doteraz počúvame ohlasy, že znejú lepšie než ich rockové náprotivky. Buranroll teda funguje i v akustickej podobe, bod k dobru pre nás. 



(Bilbo počas nahrávania Klamára musel hrať na gitare)

Domáckejšie štúdio snáď ani neexistuje - nachádza sa priamo u Ondreja v izbe, kde okrem hudobného haraburdia nájdete aj štandardnú výbavu izby: posteľ, rôzne skrinky a skrine, pracovný stôl. Kvôli akustike je ešte miestnosť dozdobená kobercami, molitanmi či stĺpčekmi novín. Jeden čas dokonca v týchto priestoroch skúšala Ondrova kapela Mimo Módy, a od tej doby nie je celkom jasné, či kapela skúšala v jeho izbe, alebo on vlastne prespával v skúšobni. Treba dodať, že miestnosť je tak odhlučnená, že v susediacej obývačke môžte v pohode pozerať televízor aj počas nahrávania bicích. 




(Radúz sa už teší do práce)



(Nenechajte sa rušiť)

Do štúdia sme sa nasťahovali v lete 2012 počas prvej vlny horúčav. Ako prvý žeravým peklom prechádzal Radúz, ktorý sa pri nahrávaní bicích napohyboval najviac. Ondrej po prvotných skúsenostiach nariadil fakultatívne prestávky dôsledkom ktorých si vypestoval návyk obedovať sladkokyslé kurča v čínskej reštaurácii a tiež obmedzený nahrávací čas; nestalo sa teda, že by sme tam prespávali (beztak by sme asi nemali kde). Postupne sme rad radom ponahrávali basgitaru, gitary, harmoniky, spevy a do toho rôzne srandičky. V lete sme mali dosť flexibilný pracovný režim nepretržite prerušovaný festivalmi a rôznymi akciami, tak sme mali dosť čo robiť, aby sme vôbec stihli nahrať celý album do plánovaného termínu krstu (6.10.2012). Zistili sme, že vonkoncom nie je jednoduché tráviť toľko času v jednej miestnosti, snažiac sa vymakať niečo také dôležité, ako je váš prvý album, občas nás to veru dostávalo do kolien, Ondrovi na pohode nepridával meškajúci honorár a ani spanie na stole. Nakoniec sme to vysmažení vo vlastnej šťave všetci úspešne dobojovali a z nášho debutu ťažíme až do roku 2015!




(Šariš si kvôli štyrom veršom musel vytlačiť celý text)


Klobúk dole pred Ondrejom, že z nás dokázal dostať vtedajšie maximum. Pocit postupného vytvárania nahrávky je elektrizujúci a úžasný, cítite na tele, že vzniká niečo nové - počúvate jednotlivé stopy, vychytávate chyby, vymýšľate, čím to všetko okoreniť. Výsledkom vašej práce je vlastný otlačok na svete - hudba je nesmrteľná a to, čo ste raz niekam zapísali, už nikto nezmaže. Keď to už všetko raz vyjde von, opadne bôľ z ťažkého pôrodu a idete sa s novým počinom s hrdosťou pochváliť kamarátom.




(V exkluzívnej verzii)


P.S. Dnes by sme ten album robili už zrejme ináč, po technickej i umeleckej stránke; je tam zopár počinov mapujúcich ranné štádia kapely či hudobnej tvorby jednotlivých členov, keď sme občas nevedeli kam z konopy. Vďaka tomu je tam však zachytený náš vývin, fáza skúmania, zisťovania, pokusov-omylov a experimentov. Aj preto má náš prvý album pre nás veľkú cenu a sme naň hrdí.





(Záverečný záber aj s Ondrejom)